Novinka 7 jún 2021 Vicepremiér Holý: Nemám pocit, že by som niečo zatajoval, ak komunikujem lepšie, tak sa len teším

Podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina) manažuje prípravu troch dôležitých zákonov – stavebného zákona, zákona o verejnom obstarávaní a o výstavbe štátnych nájomných bytov.

V rozhovore vysvetľuje, ako prebiehalo zmierenie so šéfom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslavom Hlivákom, ktorému chcel najprv poriadne osekať kompetencie, a ako vyzerá ich spoločný návrh zákona. Vraví tiež, že na viacerých detailoch návrhu je politická dohoda, takže sa meniť nebudú.

Napríklad všetky zákazky a nákupy nad 10-tisíc eur sa budú povinne zverejňovať. Hýbať sa už nebude ani s limitmi zákaziek, hranica pre podlimitné zákazky pre nákupy stavebných prác sa zvýši zo 180-tisíc na 300-tisíc eur. Priame zákazky do 5,3 milióna eur teda nebudú.

Holý presviedča, že prvé nájomné byty sa určite budú odovzdávať v tomto volebnom období. Stavať by sa mali začať v budúcom roku a kolaudácia bude v druhej polovici roka 2023.

K výstavbe nájomných bytov má prispieť aj nový stavebný zákon, ktorý výrazne skracuje povoľovanie stavieb. V počte rozostavaných nájomných bytov sa to má prejaviť čiastočne už v tomto volebnom období. Nový zákon má byť účinný na jeho konci – v roku 2023.

S novým stavebným zákonom nesúhlasia obce a mestá, ktoré nechcú prísť o svoje právomoci. Mimovládne organizácie sa zase obávajú, že zákon je napísaný pre developerov a oslabí práva obyvateľov – napríklad mestskej štvrte, v ktorej sa má stavať.

Holý sľubuje, že konštruktívne pripomienky vezmú do úvahy, a spomenul aj niekoľko ústupkov, ktoré sa chystajú urobiť. Stiahnuť a prepracovať svoje návrhy, ako ho o to žiadajú kritici, však odmieta.

Čo sa stalo, že ste sa nakoniec dokázali dohodnúť so šéfom ÚVO Hlivákom na návrhu zákona o verejnom obstarávaní? Aj my vnímame zmenu vo vašej komunikácii. Dohovoril vám predseda vašej strany Boris Kollár alebo na vás tlačila Európska komisia, že zákon musí prejsť?

Celý článok nájdete tu
Vylučujem akýkoľvek nátlak. Rozumiem, že z terajšieho pohľadu to vyzerá ináč, ako to vyzeralo pred koncom minulého roka. Proces sme mali od začiatku nastavený tak a viem, že to bolo netradičné, a aj niekoľkokrát som to priznal, aby sme vytvorili takpovediac prázdny negociačný priestor. Rozumiem, že viac ľudí vrátane pána Hliváka to na začiatku dosť znervóznilo. Ale chceli sme, aby boli zohľadnené politické priority vládnej koalície a následne aby boli odborné argumenty úradníkov zapracované do politikmi odsúhlaseného konceptu. Negociácie naprieč politickým spektrom aj s jednotlivými ministerstvami trvali poldruha mesiaca. Keď boli tieto rokovania ukončené, zavolal som pánovi Hlivákovi.

Čo ste mu povedali?

Povedal som mu, pozri, mám dokončenú politickú časť a teraz je priestor na to, aby sme sa bavili o tom, čo tam chcú mať úradníci. Povedal som mu základné parametre, čo tam musím mať, pretože som na to dostal politický mandát, a zvyšok poďme dorobiť. Pristúpil k tomu veľmi konštruktívne a myslím, že naše vzťahy sú teraz mimoriadne dobré. Naše tímy sedeli dva týždne, sfinalizovali sme zákon a na výsledok sme obidvaja patrične hrdí. Zákon zásadným spôsobom zvyšuje flexibilitu, transparentnosť, rýchlosť konaní a zároveň je nastavený tak, že eliminuje priestor na korupciu a na rôzne nekalé správanie. Som veľmi rád, že sme našli konštruktívnu debatu, a veľmi si to vážim.

Vyzerá to však trochu tak, ako keby ste zmenili komunikáciu smerom k novinárom aj k rôznym zúčastneným stranám. My sme to vnímali aj v tom kontexte, že zákony v istom bode začali byť vnímané škandalózne, či už stavebný zákon, alebo aj zákon o verejnom obstarávaní. Naozaj to nebolo vynútené?

Nemám pocit, že by som niečo zatajoval alebo že by som bol pre tých ľudí nedobytný. Nie na všetko sa dá vždy reagovať, ale komunikovali sme predtým, komunikujeme teraz, ak máte pocit, že lepšie, tak sa z toho len teším.

Výsledný návrh novely o verejnom obstarávaní je viac-menej totožný s tým, čo pôvodne predložil ÚVO. Predsa len, nemohli ste sa dohodnúť rýchlejšie, nie najprv ohlasovať revolúciu a potom sa aj tak po pol roku dopracovať k tomu, čo už bolo predtým pripravené?

Ja som skôr človek kompromisu a dívam sa pragmaticky na výsledok. Keď je výsledok dobrý, tak v zásade nie je až také podstatné, kto ho vymyslel.

Nákupy „na tajnáša“ vraj už nebudú



Na ktorých veciach v návrhu je už politická dohoda, budete na nich trvať a nebudú sa meniť?

Môžem uviesť zopár príkladov. Napríklad zvýšenie limitov, stransparentnenie, to znamená, že všetko, čo je nad 10-tisíc eur, musí byť povinne zverejnené. Aj akékoľvek prieskumy trhu nad touto hodnotou – s malými výnimkami priameho zadania – musia prejsť cez elektronickú platformu. Čiže akékoľvek obstarávania „na tajnáša“, na tri ponuky budú minulosťou. Primárne pri podlimitných zákazkách hovoríme, že podľa nového systému viete stavbu do 5,3 milióna obstarať do šiestich týždňov s tým, že je tam značne zvýšená verejná kontrola a transparentnosť. To sú veci, kde si myslím, že nenastanú ďalšie zmeny, lebo na tom bol rozsiahly politický prienik názorov, že takto to chceme.

Limity pre zákazky sa už teda nezmenia? Napríklad limit pre zákazky s nízkou hodnotou sa má pri stavebných prácach nakoniec zvýšiť zo 180-tisíc na 300-tisíc eur. Zostane to tak?

To sú limity, na ktorých bola principiálna politická dohoda, takže tam neočakávam žiadne zmeny.

K návrhu zákona sa už skončilo pripomienkové konanie. Častou výhradou je, že hranica jeden milión eur, do ktorej sa pri stavebných zákazkách nebudú môcť dávať námietky, je nastavená príliš vysoko. Môže sa ešte znížiť?

Zhoda je, že hranica sa meniť nebude. Takže do milióna eur sa budú môcť dávať podnety a nad túto hranicu bude možné dávať námietky.

Nebude to nevýhoda pre menšie firmy, ktoré sa zúčastňujú na menších stavebných zákazkách?

Neznamená to, že je to vylúčené z kontroly. Môžu dať podnet na porušenie zákona, nie je tam vyslovene formálna námietka. Na tom sme sa dohodli s ÚVO a prediskutovali sme to aj s Európskou komisiou. Treba si uvedomiť, že ktokoľvek, kto zadáva takúto zákazku, si musí byť vedomý, že kto chce, presne uvidí, čo sa obstaráva. Elektronický systém bude do budúcna nastavený tak, že tam budú akoby odtlačky prstov. Budete vidieť každý jeden procesný postup, čo dnes neplatí.

Keď dnes ide ÚVO na kontrolu, má často problém vôbec nájsť spis, aby mal čo kontrolovať. Po novom uvidíte kompletný proces, presne viete, kto čo robil, ako reagoval, komu čo posielal a tak ďalej. Keď sa zistí porušenie zákona, je tam spätne dvojnásobná pokuta, ktorá môže byť obstarávateľovi alebo štatutárnemu orgánu zosobnená. Keď obec dostane 100-tisícovú pokutu, môže ju od starostu spätne vymáhať. To môže znamenať, že ten človek príde o dom.

Je už fixne dané, že pri stavebných zákazkách nad milión eur až do 5,3 milióna nebude odkladný účinok?

Áno, na tom je prierezová dohoda.

Komisii sa benčmarkové obstarávanie páči



O dva roky má začať fungovať elektronická platforma. Rozumieme tomu správne, že vlastne nahradí dnešný Elektronický kontraktačný systém (EKS)?

Elektronická platforma začne nabiehať postupne. Keď to poviem laicky, vznikne zlúčením dvoch štátnych systémov EKS a EVO na Úrade pre verejné obstarávanie od 1. januára 2022. Preprogramujú sa takým spôsobom, aby plnili parametre podľa nového zákona. Je to veľmi dôležitý komponent v rámci plánu obnovy a je to tak aj prediskutované s Európskou komisiou, ktorá na to potom viaže uvoľňovanie zdrojov z plánu obnovy.

Takže všetky zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky pôjdu cez túto elektronickú platformu?

Áno, zákazky nad 10-tisíc eur pôjdu cez elektronickú platformu a budú verejne dostupné.

Viete garantovať, že to IT systém vydrží, keďže pôjde o veľký počet zákaziek?

To sú robustné systémy, tam by nemal byť problém.

Bude benčmarkové obstarávanie či nie? Predpokladáme, že sa na systéme na sledovanie cien ešte nerobí.

Je to súčasťou plánu obnovy, dokonca to Európska komisia privítala. Bola o tom viackrát debata a Komisia povedala, že je to dobrý nápad a rada by to tam videla. Takže sa to musí vytvoriť.

Stihne sa to za tejto vlády?

Musí to byť hotové do roku 2023. Je to modul, ktorý pomôže jednak odhadnúť správne predpokladanú hodnotu zákazky (PHZ), akoby odfiltruje manipuláciu s cenou, a mal by zároveň reagovať na dynamickú PHZ. Napríklad teraz sa ceny stavebných materiálov dosť menia, čiže benčmark spred šiestich mesiacov dnes už vôbec neplatí a neviete, za čo to kúpiť. Systém by mal obsahovať aktualizované údaje týkajúce sa PHZ nielen ako celku, ale napríklad pri stavebných prácach aj jednotkových položiek vo výkaze výmer, čo je nóvum. Sčasti to funguje v súkromnej sfére, ale databáza by sa takto mala vytvárať. Mala by to byť veľká pomoc pre obstarávateľov, pre štatistické údaje, plánovanie, oceňovanie projektov, keď sa tvorí rozpočet a podobne.

Už ste to začali budovať?

Zatiaľ na to nemáme právny základ.

Ako to potom chcete stihnúť?

Môžeme to začať obstarávať najskôr vtedy, keď projekt prejde vo vláde, čo by malo byť koncom júna. Očakáva sa, že obstarávanie systému bude trvať pol roka. Diskutujem o tom ešte s ÚVO, pretože aj z toho zákona vidno, že niektoré veci sa delimitujú, presúvajú a tak ďalej. Treba však povedať, že časť funkcionalít, ktoré predpokladá zákon, už v existujúcich systémoch je, takže to nie je tak, že by sme teraz išli vyrábať niečo na zelenej lúke.

Firmám sudcov obchody so štátom možno nezakážu



Keď sme sa o návrhu zákona bavili pred troma týždňami, povedali ste, že ste sám zvedavý, či nakoniec prejde zákaz pre firmy verejných funkcionárov zúčastňovať sa na verejných obstarávaniach. Zostane to tam?

Zatiaľ neevidujem osobitný tlak na jednu alebo na druhú stranu. Viem, že niektoré ministerstvá, ako som už avizoval, boli proti. Ale bude to určite na ďalšiu diskusiu, akým spôsobom to urobiť tak, aby to bolo priechodné.

Prečo ste do okruhu osôb, ktorých firmám sa majú zakázať obchody so štátom, nenavrhli aj poslancov Národnej rady? Veď zákaz má platiť napríklad aj pre firmy sudcov alebo prokurátorov.

Podľa mňa je to logické rozdelenie, že máte nejakú exekutívu, lenže je tu aj výkonná moc. Poslanci na výkonnej moci neparticipujú.

Ale v parlamente sa predsa predkladá veľa pozmeňovacích návrhov.

To nie je výkon, to je regulácia a to je niečo iné. Zákonodarná iniciatíva sama osebe nepredstavuje prideľovanie zákaziek alebo vykonávanie týchto záležitostí. To majú predstavitelia výkonnej moci, čo sú primárne členovia vlády alebo samospráva.

Prečo ste navrhli zákaz aj pre firmy sudcov alebo prokurátorov?

To je na diskusiu. Netrvám na tom, aby tam napríklad sudcovia zostali. Z prostredia ministerstva spravodlivosti evidujeme k tomu výhrady, takže určite o tom bude diskusia. Sám som zvedavý, ako sa dohodneme.

Štát podporí nájomné byty aj 5 % DPH



Spolu s Borisom Kollárom ste pred pár dňami predložili návrh, ako stavať nájomné byty. Nakoniec o návrhu nemá hneď rokovať parlament, ale má ísť ešte na koaličnú radu. Skúste však vysvetliť, prečo by banky alebo investičné fondy mali byť ochotné financovať výstavbu nájomných bytov, keď to nerobia ani dnes?

Je to dôsledok nastavenia legislatívneho a daňového prostredia, ktoré nepraje výstavbe nájomných bytov s regulovaným nájomným, tak ako to poznáme zo západnej Európy, z Rakúska, Holandska a podobne. Keď dnes postavíte za komerčné ceny nejakú stavbu a chcete ju prenajímať, tak je to často drahšie ako hypotéka. To sa aj prejavuje v tom, že Slováci sa neskutočne zadlžujú. V zahraničí sú vyslovene projekty, ktoré majú regulované nájomné a je naň naviazaný systém benefitov – či už daňových, odpisových, alebo subvenčných.

Na Západe, vo Viedni či v Londýne, tam to poznám, máte skupinu obyvateľov, ktorí nie sú veľmi citliví na cenu, ale kladú dôraz na flexibilitu. Nechcú byť na jeden byt priviazaní 20 rokov. Ten človek vie, že teraz má prácu v Londýne, platí tam nájomné, potom bude v New Yorku, Singapure a podobne. Túto skupinu na Slovensku nemáme alebo len veľmi malú.

Takže nájomné byty môžu byť alternatívou na celoživotné bývanie len v prípade, že nájomné tam bude oproti komerčnému nájomnému, respektíve hypotéke rádovo o tretinu lacnejšie. Zákon, ktorý išiel do parlamentu, vytvára regulačný ekosystém, ktorý motivuje súkromný sektor k tomu, aby sa pustil do výstavby nájomných bytov bez toho, aby na tom ekonomicky prerábal.

Podľa návrhu má vzniknúť štátna agentúra, ktorá uzavrie s bankou alebo realitným fondom investičnú zmluvu, fond poskytne finančné zdroje developerovi a ten byty postaví. Prečo by to banka robila? Aký bude vzťah medzi bankou a agentúrou?

Pre banku je zaujímavé dlhodobé zhodnotenie zdrojov. Skôr sú to fondy, ktoré držia dlhodobé zdroje. Aj v zahraničí sú realitnými fondmi primárne fondy, ktoré spravujú zdroje z dôchodkového sporenia a podobne. Ich motiváciou je bezpečné uloženie peňazí a tak sú vnímané aj investície do nájomného bývania regulované štátom a daňovo alebo ináč zvýhodňované. Je to vnímané ako bezpečná investícia, ktorá síce neprináša obrovské výnosy, ale stabilný a dlhodobý výnos, čiže ochranu zdrojov pred infláciou.

Čiže štátna agentúra bude banke garantovať, že byt bude stále prenajatý a nájomné z neho bude stále plynúť?

Agentúra v zásade len vytvára a spravuje garančný fond, ktorý má obmedzenú výšku a garantuje banke alebo fondu výpadok troch, štyroch mesačných nájmov alebo nejakú časť mesačného nájomného a náhradu škody, keď sa byt poškodí. Garančný fond sa tvorí ako fond opráv, ktorý dnes poznáme. Čiže to nie je tak, že by tam štát čokoľvek garantoval finančne. Štát uzatvorením investičnej zmluvy práve cez tú agentúru garantuje stabilitu regulačného prostredia na dlhé obdobie. To znamená výšku nájomného podľa regiónov a veľkosti bytu, daňový režim, ktorý platí pre tento typ investícií, zamestnávateľom umožní poskytovať zamestnancom príspevok na bývanie.

Štát garantuje stabilitu investície, pretože investor by do toho inak vôbec nevstúpil. Napríklad garantuje, že je tam DPH povedzme 5 % na obstaranie bytového domu, ale to je zatiaľ naša predstava. Podľa dnešného zákona o DPH napríklad tých 5 % vstupuje do ceny bytu, keďže sa táto DPH na vstupe pri obstaraní nedá odpočítať, lebo to prenajímate nie na platcu DPH, ale konečným užívateľom je fyzická osoba. Keby ste sadzbu dvihli na 20 %, čiže by ste zrušili výnimku v zákone o DPH, investorovi alebo realitnému fondu to spôsobí 15-percentný rast jednorazových nákladov. Potom sa treba baviť o tom, kto a komu takú škodu uhradí.

Takže to znamená, že by sme mali tri sadzby DPH, teda 5 %, 10 % a 20 %? A čoho presne by sa týkala znížená sadzba DPH 5 % – nájmu v nájomných bytoch alebo všetkých nájmov?

Znížená DPH 5 % sa bude uplatňovať iba na obstaranie celého bytového domu, ktorý bude výhradne využívaný na toto štátom podporované nájomné bývanie alebo potom neskôr v budúcnosti na obnovu alebo prestavbu takýchto celých nájomných domov, ktoré sa využívajú výhradne na štátom podporované nájomné bývanie. Nebude sa dať použiť na kúpu jednotlivého bytu, na nájom ani na kúpu celého bytového domu, ktorý by nebol zaradený do tohto štátom podporovaného a licencovaného nájomného bývania. Systém je nastavený tak, aby sa táto znížená sadzba DPH nedala zneužívať na iné predaje nehnuteľností, ktoré budú mimo systému.

Záujem o nájomné byty vyzbiera štátna agentúra



Predsa len, keď sa banka dohodne s developerom a kúpi nehnuteľnosť, prečo by mala potom ešte uzatvárať zmluvu so štátom, keď to vie prenajať za komerčné ceny?

Prax ukazuje, že to nevie prenajať cieľovej skupine tohto projektu. Máme tu rádovo státisíce ľudí, pre ktorých je nemysliteľné, aby platili komerčné nájomné. Banka si aj dnes môže kúpiť nejakú bytovku a prenajať ju za komerčné nájomné, ale ona tých nájomcov nemá. Nový systém hovorí, že pokiaľ dodržíte pravidlá a prenajmete to konečným užívateľom za vopred dohodnutých podmienok, ktoré pre tých ľudí budú prijateľné, tak vám štát cez agentúru, lebo to je jej hlavným účelom, vyzbiera záujem, tak ako je to v Rakúsku. U nás je plán, že sa nebudete hlásiť obci, že máte záujem o nájomný byt, ale bude to fungovať cez elektronickú platformu.

Ako to bude fungovať?

Agentúra bude združovať ponuky jednotlivých finančných partnerov, s ktorými bude mať uzatvorenú finančnú zmluvu. Na portáli sa vám ukážu ponuky v danom regióne, môžete na tú ponuku doslova kliknúť a povedať, tento projekt sa mi páči. Len čo bude projekt naplnený, agentúra povie, že je oň záujem, uvoľňujeme vám ho na výstavbu, a oni ho môžu postaviť a skolaudovať. Hneď ako prejde výstupnou kontrolou, s ľuďmi sa uzatvoria nájomné zmluvy.

Čiže benefitom pre finančnú inštitúciu bude to, že bude mať istých nájomníkov?

Áno, výmenou za to, že bude dodržiavať pravidlá, ktoré na druhej strane budú štátu garantovať, že dokáže veľkej skupine obyvateľstva, ktorá je dnes vylúčená z prístupu k slušnému bývaniu, garantovať, že títo ľudia sa dostanú k normálnym bytom.

Prvé nájomné byty avizuje v tomto volebnom období

Kedy by mali byť hotové prvé byty?

To závisí od toho, kedy zákon prejde. Zatiaľ je predpoklad, že v septembri by mal byť zákon v druhom čítaní v parlamente. Odhady sú, že prvé projekty by mohli ísť do výstavby v roku 2022 a kolaudácia bude v druhej polovici 2023.

K urýchleniu výstavby nájomných bytov má prispieť aj nový stavebný zákon. No jeho účinnosť je až od roku 2023 a informačný systém má fungovať až v roku 2025. Kedy teda zákon naozaj môže prispieť k urýchleniu prípravy a výstavby nájomných bytov?

V počiatočných procesoch vychádzame z toho, že tie finančné inštitúcie, ktoré by mali zabezpečovať štátne nájomné bývanie, sa budú v prvom rade orientovať na projekty v istom štádiu povoľovacieho procesu. Mechanizmus v zákone im umožňuje kúpiť už hotový projekt, čiže sa to len ocení a oni ho môžu spravovať. Máme signály, že mimo Bratislavy sú k dispozícii aj takéto projekty, ktoré sú na predaj alebo sú v vysokom štádiu rozostavanosti. Do tých fondov by teda mohli vliezť už počas roku 2022. Čo sa týka nových projektov, existujú na trhu projekty, ktoré majú vydané územné povolenie a sú v štádiu územného konania. Vychádzam z toho, že v prvých momentoch sa budú investičné fondy pozerať po takýchto projektoch. No a potom, keďže očakávame, že záujem bude prevyšovať ponuku už povolených projektov, dynamika by mala nastať v roku 2023, keď sa spustí nový stavebný zákon.

Je vôbec reálne, že sa v tomto volebnom období vďaka novému stavebnému zákonu postavia nejaké nové byty?

Určite sa začnú stavať. Vďaka tomu, že niektoré projekty sú v štádiu povoľovacieho procesu, určite sa budú odovzdávať v tomto volebnom období. Čo sa týka zvýšenia dynamiky, tá nastane po roku 2023, čiže v roku 2024 budú kolaudované prvé projekty, ktoré budú postavené na základe nového stavebného zákona.

Ako to vlastne je s termínmi účinnosti? Zákon má byť účinný v roku 2023, ale informačný systém má naplno fungovať až o dva roky neskôr. Čo sa bude diať v tom medziobdobí?

V rokoch 2023 – 2025 bude prechodné obdobie, ale elektronický systém bude plne funkčný už od roku 2023. Akurát máte konania, ktoré boli začaté podľa starých predpisov, čiže na niektoré veci je tam prechodné obdobie tak, aby sa nezastavili projekty, ktoré boli v povoľovacích procesoch. Aby pokračovali ďalej. Na to je tam nastavené dvojročné prechodné obdobie. S tým sa možno ešte bude hýbať na základe podnetov z medzirezortného pripomienkového konania.

Zákon nestiahne, pripravuje ústupky



K stavebnému zákonu prišla smršť pripomienok, hlavne od Združenia miest a obcí Slovenska. Do akej miery sa dajú tieto rozpory odstrániť?

Vnímame pozíciu ZMOS-u ako politickú. Množstvo pripomienok nie je konštruktívnych, ale je politického charakteru. Je to politická podpora nejakej mediálnej kampane. Samozrejme, veľmi pozorne si ich prezrieme. Už bežia rozporové konania. Budeme sa zaoberať tými pripomienkami, ktoré sú konštruktívne, a tie rozumné zapracujeme. Veľmi oceňujem, že si veľa ľudí dalo veľa práce, aby si konštruktívne preštudovali návrhy zákonov. Ľudia vidia, že je tu príležitosť na to, aby po viac ako 40 rokoch došlo k razantnej zmene stavebných predpisov, ktoré sú dlhodobo bariérou rozvoja spoločnosti.

Pôjde to do parlamentu s takýmto ostrým konfliktom so ZMOS-om?

Vládny návrh zákona ide bežne do parlamentu s rozporom s piatimi-desiatimi veľkými inštitúciami, či už sú to zamestnávatelia, odborári, alebo samosprávy. Nie je to nič výnimočné.

Ako sa vyvíja debata o územnom plánovaní? Podľa vášho návrhu sa majú vzniknuté rozpory pri schvaľovaní územného plánu riešiť na úrovni samosprávneho kraja alebo dokonca štátu.

Rozumiem, že to je to, čo mestám a obciam najviac prekáža. Kompromisný záver je, že župa nebude môcť zmeniť to, čo si obec alebo mesto schválili, akurát im to môže vrátiť, ak sú tam zásadné chyby alebo nezrovnalosti s nadradenými plánovacími dokumentáciami.

Môže potom obec rozhodnúť rovnako ako prvýkrát?

Áno. Potom sa môžu točiť do blba, ale v zásade je tam korekčný mechanizmus. Problém je, že máte v územnom pláne župy nakreslený nejaký cyklochodník, ale nevedia ho postaviť, lebo si traja mestskí poslanci povedali, že nie. Prepadajú eurofondy, nedá sa to zrealizovať.

Tento eskalačný mechanizmus by mal zabraňovať takýmto absurdným situáciám. Keď nejaký regionálny projekt prekračuje hranice katastrálneho územia obce, mal by byť zakreslený tak, aby veci na seba nadväzovali. Keď nejaká obec do tej skladačky nepasuje, župa do toho môže zasiahnuť.

Ale keď v zákone vznikne mechanizmus, na základe ktorého sa potom budú veci točiť do blba, ani to asi nie je optimálne.

Nie je to optimálne, ale je tam nejaký korekčný mechanizmus. V nejakom momente si aj poslanci obce musia povedať, že takýto mechanizmus ich bude poškodzovať.

Krátke lehoty sa (ne)dajú stíhať



Samosprávam sa nepáči ani to, že do územného konania má po novom vstupovať aj štát.

Štát vstupuje pri nadradenej infraštruktúre, ako sú diaľnice, energetické stavby a podobne. Prípadne veľké nemocnice, ktoré sú vo verejnom záujme. Musí byť z pohľadu štátu zakreslené, kadiaľ pôjde diaľnica a iné strategické stavby. Obec nemôže povoliť, aby sa tam stavali napríklad domy.

Ďalšia z konfliktných vecí v stavebnom zákone je, že sa sused nemusí dozvedieť, čo sa ide stavať na susednom pozemku. Vy ste už avizovali, že to zmeníte. Ako to teda bude?

V zákone bola nejako zadefinovaná dotknutá osoba. Toto ustanovenie bude sprecizované, aby susedia a všetci, ktorých práva sú dotknuté pripravovanou stavbou, boli automaticky zahrnutí ako účastníci konania.

Mnohí kritici vrátane bratislavského primátora Valla sa sťažovali aj na schvaľovacie lehoty, ktoré sú podľa nich príliš krátke. Ste otvorený debate o ich predĺžení?

Som otvorený akejkoľvek debate, ale musí to mať dobrý dôvod. Jedna vec je, že investori by tie lehoty mali najradšej včera a úradníci nikdy. Musíte nájsť nejaký vyvážený kompromis. 14-dňová lehota podľa nás nie je uletená. V roku 1967, keď bol prijatý správny poriadok, ktorým sa dnešný stavebný zákon riadi, tam bola 30-dňová lehota. Vtedy sme mali asi tretinu úradníkov a nemali ani jeden počítač. Dnes majú rok 2021, máme elektronizovanú štátnu a verejnú správu. Keď im tú lehotu skrátime na polovicu, zrazu je to veľa.

Pokiaľ je problém v tom, že si úradníci neplnia svoje povinnosti načas a nerobia v práci to, čo majú, to určite nie je dôvod na to, aby sme vymenili nejakú reguláciu. Ďalej treba povedať, že samospráva má robiť iba to, že posúdi súlad alebo nesúlad s územným plánom. To nie je záväzné stanovisko, ako ho poznáme dnes. Projektová dokumentácia sa zobrazí na obrazovke vyznačená v územnom pláne a ešte aj ten počítač vám ukáže, či to je alebo nie je v rozpore s územným plánom. Úradník má len skontrolovať základné parametre. Chcete mi povedať, že toto sa nedá stihnúť za 14 dní? Dobre, poďme sa o tom rozprávať, ale potrebujem počuť pádne argumenty.

Má to byť teda tak, že úradník bude mať takúto ľahkú prácu už v roku 2023, keď začne platiť zákon, ale iba za predpokladu, že bude mať obec alebo mesto riadny územný plán?

Áno, tak to je. Regulácia dokonca počíta aj s konverziou územných plánov. To znamená, že nebudú musieť mať nové územné plány, ale systém bude vedieť pracovať s existujúcimi územnými plánmi, ktoré sa budú dať konvertovať. Viaceré mestá a obce už majú elektronické územné plány spracované v slušnej kvalite. Urobili veľkú kopu roboty, hlavne tie veľké mestá.

Koncepčne sa nemám problém rozprávať o tom, či má byť lehota 14 alebo 20 dní, ale očakávame od toho úradníka, aby bol aktívny a pracoval rýchlosťou porovnateľnou so súkromným sektorom. Keď si dáte žiadosť do banky, nepovedia vám, že 30-dňová lehota je krátka, alebo príďte o pol roka.

Podľa vás sú stavební úradníci málo produktívni?

Vychádzam z toho, že majú pri takomto zjednodušení procesov problém so 14-dňovou lehotou. Administratívne činnosti, ktoré im doteraz brzdili prácu, sa preklopili na projektanta. Čiže im masívne ubúda agenda. Neviem, či sú si toho vedomí.

Zákon pre developerov?



Mnohí hovoria, že zákon o výstavbe je napísaný pre developerov.

To je hlúposť.

Keď si však zoberieme rovnováhu medzi záujmami investora a dotknutých osôb, zákon naozaj posilňuje pozície investorov.

Toto odmietam. Zákon vychádza z premisy, že musíte byť aktívny pri obrane svojich práv. Nesmiete robiť obštrukcie, nesmiete niekoho vydierať tým, že ste nečinný. Áno, keď ako investor staviate fabriku alebo rodinný dom, zákon nepripúšťa nečinnosť a neodmeňuje ju. Ale odmietam to, že by ten zákon dával menej práv a menšiu informovanosť obyvateľom – napríklad susedom – na akejkoľvek úrovni.

Informovanosť a zapojenie do toho procesu sú lepšie. Ale, samozrejme, vyžaduje si aktivitu – musíte sa aktívne zaujímať o to, čo sa vo vašom okolí deje. Keď dostanete notifikáciu na telefón, máte tam lehotu, v ktorej sa máte vyjadriť. Keď sa vyjadríte, vaše práva sú zachované. Keď na to kašlete, nemôžete blokovať celý proces.

Via Iuris aj ZMOS namietajú aj proti tomu, že ľudia a občianske združenia nebudú môcť pripomienkovať stavebné zámery.

To tak celkom nie je. Oni musia vedieť preukázať záujem alebo ohrozenie svojich práv a postavenia. Samozrejme, nie je celkom namieste, aby niekto, kto býva v Bratislave, bol účastníkom stavebného konania v Spišskej Novej Vsi, kde v živote nebol, a chce sa na diaľku k niečomu vyjadrovať. Samozrejme, tú možnosť zapájať sa majú prostredníctvom územnoplánovacej dokumentácie. Musia presunúť gro svojej pôsobnosti do konania o schvaľovaní územného plánu. Tam je ich veľká úloha – aby spolu mohli nastaviť regulačné prostredie, aby všetci vedeli, že takéto sú pravidlá. V tom sú nezastupiteľní. Prostredníctvom samosprávy – to je tá, ktorá sa s nimi dohodla na tých pravidlách – potom môžu v rámci každého stavebného konania vzniesť rozpor.

Ďalšie chytľavé slovo je privatizácia stavebného konania – čo je narážka na to, že projektant má prevziať riadenie schvaľovacieho procesu. Pripravujete aj v tejto oblasti nejaké ďalšie ústupky?

Nie. Toto kritizuje možno ZMOS, ale inak je na tom prierezová zhoda. Privatizácia stavebného konania je klamstvo. Zvyšujeme objem povinností projektanta, aby sme odbremenili stavebný úrad. Stavebný úrad nikdy nepúšťa z ruky žiadne rozhodovanie. Projektant nikdy nemôže o ničom rozhodnúť. Nahrá stavebný zámer do systému a stavebný úrad povie, či to je alebo nie je v poriadku.

Aké ústupky ešte pripravujete alebo rátate s tým, že ich zapracujete do zákona?

Tých podnetov je viacero. Určite sa v istej forme bude vracať späť správny poriadok. Boli tam dve alternatívy – buď nadizajnovať vlastný proces, ako je to napríklad v daňovom poriadku. Alebo previazať zákony o výstavbe aj o územnom plánovaní so správnym poriadkom – aby bolo jasné postavenie účastníkov konania a takéto procesné veci. V tejto oblasti určite budú nejaké posuny. Mnohé zásadné pripomienky sa sústreďujú do niektorých kľúčových oblastí – tými sa určite budeme zaoberať a budeme hľadať vhodný kompromis.

Pripadá do úvahy aj možnosť, že zákon stiahnete, ako to od vás požaduje ZMOS alebo združenie Via Iuris?

Určite to nebudeme sťahovať. Nie je na to dôvod. Všetky pripomienky sú riešiteľné, keď si teda odmyslím politické deklarácie.

Zdroj:https://e.dennikn.sk/2420048/vicepremier-holy-nemam-pocit-ze-by-som-nieco-zatajoval-ak-komunikujem-lepsie-tak-sa-len-tesim

Aktuality

Vicepremiér o novej stavebnej legislatíve na Rádiu Expres

2 jún 2022

O zmenách, ktoré prinesie nová stavebná legislatíva v Téme dňa na TA3

30 máj 2022

Nedostupnosť bývania má vyriešiť štátom podporované nájomné bývanie, ktoré dostalo v parlamente zelenú

28 máj 2022

„Byt či nebyt? To už nie je otázka.“

25 máj 2022

Ceny nehnuteľností na Slovensku rastú raketovým tempom

3 máj 2022

Koniec čiernych stavieb a rýchlejší povoľovací proces pre obyvateľov. Parlament dnes definitívne schválil nové stavebné zákony

27 apríl 2022

Nový stavebný zákon je v druhom čítaní

26 apríl 2022

Pripravuje sa projekt štátom podporovaného nájomného bývania (reportáž)

14 marec 2022

Podporujeme mobilitu pracovnej sily

8 marec 2022

Nový stavebný zákon zníži ceny bytov (rozhovor)

24 január 2022

Stretnutia k postupom a skúsenostiam našich susedov v oblasti výstavby nájomného bývania pokračujú

22 január 2022

Koniec čiernych stavieb a rýchlejší povoľovací proces pre obyvateľov. Vláda dnes schválila nové stavebné zákony

12 január 2022

Na Slovensku sa chystá digitalizácia stavebného konania a územného plánovania

11 január 2022

Konferencia na tému „Urbanizmus vo svete nových technológií“ a „Digitalizácia stavebného konania a územného plánovania“

11 január 2022

Boris Kollár: Rakúšania sú pripravení investovať u nás 1,5 miliardy do nájomného bývania

22 december 2021

Video: Boris Kollár o rokovaní vo Viedni s jednou z najväčších rakúskych investičných spoločností.

19 december 2021

V susednom Rakúsku sme čerpali inšpiráciu pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania

17 december 2021

B. Kollár: prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní naštartuje výstavbu škôl, škôlok aj nájomných bytov

11 október 2021

Nájomné bývanie nie je zadarmo. Treba motivovať developerov aj fondy

6 október 2021

Relácia raňajky na TA3 – hosť p. štátny tajomník Hypký na tému štátne nájomné byty

30 september 2021

Kollár: Dúfam, že sa nájomné byty nestanú prostriedkom na politické vydieranie

14 september 2021

23. júla budú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o prijatí zákona o štátom podporovanom nájomnom bývaní

22 júl 2021

Kollár prichádza do parlamentu so zákonom o nájomných bytoch

20 júl 2021

O Kollárovom zákone o nájomných bytoch sa bude rokovať na júlovej schôdzi parlamentu

20 júl 2021

Kollárove nájomné byty sú určené pre všetkých, kto si nemôže dovoliť vlastné bývane

11 jún 2021

Pracovné stretnutie s viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov

8 jún 2021

Vicepremiér Holý: Nemám pocit, že by som niečo zatajoval, ak komunikujem lepšie, tak sa len teším

7 jún 2021

Kollár bude stavať nájomné byty. Vieme už aj termín odovzdania prvých bytov

30 máj 2021

Ako to bude v praxi so štátnymi nájomnými bytmi?

30 máj 2021

Dnešným dňom sme do parlamentu predložili návrh zákona, ktorý vytvára regulačný rámec pre výstavbu štátnych nájomných bytov s lacným nájomným.

28 máj 2021

Byt či nebyt? To už nebude otázka (tlačová beseda)

28 máj 2021

Stavebným zákonom rýchlejšie k nájomným bytom

6 máj 2021